Cín 99,99% (Sn) - 100 gramov

Cín (Sn) má strieborný, ľahko žltkastý vzhľad, ľudstvu je známy tisíce rokov. Ľudia cín vedeli spracovávať a tvarovať už od polovice 3. tisícročia pr. n. l. S cínom sa často stretnete v sakrálnych stavbách v podobe svietnikov, liturgických nádob, tiež na hradoch a zámkoch z obdobia renesancie, baroka. Ešte predtým cínari z cínu vyrábali taniere, riad, kanvice. Doma možno nájdete cínových vojačikov po dedovi alebo medaily.

• slovensky Cín, latinsky Stannum, anglicky Tin

Cín je kovom mäkkým, s teplotou topenia 231,93 °C a výbornou elektrickou vodivosťou. Vo forme zliatiny - spájky býva používaný pri letovaní elektronických súčiastok na tlačené spoje. Z jednej tretiny tvorí zliatinu bronz, spoločne s meďou, prípadne prímesou ďalších kovov.

Je odolný voči korózii, čoho využívajú výrobcovia niektorých potravinových konzerv, ktoré sú pocínované.

Keď ohnete cínovú tyč, vznikne charakteristický zvuk zvaný "plač cínu". Obdobnú vlastnosť má tiež indium, kadmium, zinok alebo mrazená ortuť.

Cín môže mať viacero podôb, ktoré medzi sebou prechádzajú - biely cín sa pri teplote 13,2 °C mení na šedý cín. Ak cínový predmet vystavíte dlhodobo chladu, v dôsledku takzvaného cínového moru sa postupne rozpadne na prach. To sa veľakrát stávalo napríklad na hradoch, kde bývalo v období zimy chladno.

Z cínu môžete vyrábať zliatiny, odlievať ho do podoby figúrok, umeleckých predmetov.

Biely cín je kov paramagnetický, vonkajšie magnetické pole zosilňuje a k magnetu sa slabo priťahuje.

Šedý cín je diamagnetický, vonkajšie magnetické pole slabo zoslabuje a od magnetu sa mierne odpudzuje.

Vyskúšajte cín s 99,99% čistotou.